Je naše dieťa pripravené na vstup do školy?
Prvý deň školy je spoločensky veľmi významný akt. Jeho priebeh, ako ho poznáme v našej spoločnosti, možno dokonca označiť za istú formu rituálu. Symbolizuje začiatok novej etapy v živote každého človeka a zaslúži si od nás mimoriadnu pozornosť.
Škola ovplyvňuje naše deti nielen množstvom a kvalitou poznatkov, ktoré im odovzdá, ale mnohými ďalšími, nemenej dôležitými faktormi. Do veľkej miery vplýva na rozvoj osobnosti dieťaťa, spôsob prežitia celej ďalšej etapy detstva, je mimoriadne dôležitá pre rozvoj sociálnych kompetencií a sebahodnotenie dieťaťa. Má teda značný vplyv na prežívanie a správanie nášho dieťaťa. Na to, aby bola škola pre dieťa pozitívnym prínosom je potrebné zabezpečiť, aby do nej dieťa nastúpilo v ten správny čas. Správne načasovanie začiatku školskej dochádzky našich detí bude predmetom aj nasledujúceho článku.
Čo konkrétne je potrebné brať do úvahy pri zvažovaní nástupu dieťaťa do školy?
Prvým a rozhodujúcim kritériom pre vstup do školy je vek dieťaťa. Vekovú hranica u nás určuje dovŕšenie šiesteho roku života pred začiatkom školského roku, do ktorého má dieťa nastúpiť.
Druhým kritériom je dosiahnutie školskej spôsobilosti. Uvediem jednotlivé faktory, ktoré ovplyvňujú školskú spôsobilosť a sú u detí pred vstupom do školy sledované. Uvediem ich kvôli prehľadnosti oddelene, v skutočnosti sa však prelínajú a dopĺňajú.
- Biologické zrenie
Základnou podmienkou učenia, či už ide o učenie jednoduchých úloh ako lezenie, chodenie, alebo o učenie písania, čítania, počítania, je potrebné dosiahnuť istý stupeň zrenia centrálneho nervového systému. Učenie pred dokončením zrenia potrebnej oblasti nevedie k požadovanému výsledku. Učenie v dlhom časovom odstupe po dokončení zrenia potrebnej oblasti je rovnako neefektívne. Je teda potrebné, aby bol v období nástupu do školy centrálny nervový systém práve v istom žiaducom stupni vývinu.
- Telesná stavba
Telesná stavba bola v minulosti dominantným ukazovateľom pripravenosti dieťaťa pre začatie školskej dochádzky. V súčasnosti toto kritérium ustúpilo do pozadia. Napriek tomu má svoje opodstatnenie. Dieťa na začiatku svojej cesty školáka prechádza výraznými zmenami v celkovej stavbe tela. Neobratné, neekonomické pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov výrazne meniť. Dieťa sa naučí šetriť silami, robí jemnejšie a presnejšie pohyby (ktoré sú nevyhnutné pri písaní), lepšie pohyby koordinuje. Toto mu umožňuje presnejšie narábanie s jednoduchými nástrojmi, strihanie a správne uchopenie ceruzky. Rovnako aj jeho mimika je koordinovanejšia a primeranejšia. Až keď dieťa prejde touto zmenou je vhodné uvažovať o jeho zaškolení.
- Kognitívne schopnosti
Dieťa pripravené na vstup do školy začína vnímať svet realistickejšie. Lepšie postrehne zmeny veľkosti, množstva, zoradenia. V tomto období začína dieťa logicky myslieť, aj keď len na konkrétnych predmetoch a pri konkrétnych činnostiach.
Dieťa by malo byť schopné rozlíšiť časti obrazca, ktoré predtým vnímalo iba ako nečleniteľný celok. Táto zmena sa týka vizuálnych aj akustických podnetov. Dieťa by malo byť schopné základných analyticko-syntetických operácií v tom zmysle, že vie vyňať časti z predloženého celku a opäť ich podľa nejakého hľadiska do celku spojiť. Toto umožní neskôr dieťaťu analyzovať časti určitých množín prvkov, čo je nevyhnutný predpoklad úspešného zvládnutia čítania, písania a počítania.
Okrem toho sú potrebné aj ďalšie schopnosti, najmä v oblasti reči. Dieťa nastupujúce do školy by už malo byť schopné správne používať časovanie a predložkové väzby. Malo by byť schopné odlíšiť prvú a poslednú hlásku v slove, vytlieskávať slová po slabikách. Dieťa je už obvykle schopné rozprávať súvisle o svojich zážitkoch, prípadne reprodukovať krátke príbehy. Reč by mala byť zrozumiteľná.
Ďalej je nutné posúdiť úroveň pamäťových schopností, ale aj určitej zásoby získaných vedomostí.
- Emócie, motivácia, sociálne kompetencie
Hneď úvodom spomeniem jedno z najjednoduchšie diagnostikovateľných kritérií a to je radosť z nástupu do školy. Nie je to samozrejme rozhodujúce kritérium, ale dieťa pripravené stať sa školákom obvykle prejavuje spontánnu radosť z príprav na nástup do školy a do školy sa teší. Podobne to zväčša platí aj naopak. Ak dieťa prejavuje výraznú nevôľu začať chodiť do školy, je vhodné preskúmať, či je dieťa na tento krok dostatočne pripravené.
Ďalej možno hovoriť o tzv. emočnej zrelosti. Pod emočnou zrelosťou rozumieme veku primeranú kontrolu prejavov emócií. Dieťa by malo byť schopné odložiť splnenie svojich prianí, ak je to nevyhnutné.
Ďalším predpokladom je aj tzv.„zrelosť pre prácu“. Deti by mali v tomto období samy spontánne prechádzať na činnosti, ktoré vyžadujú vytrvalosť a sú cieľavedomejšie. Sú schopné dokončiť aj tie úlohy, ktoré sú náročn
é a nezaujímavé.
Dôležité je tiež to, aby bolo dieťa schopné pracovať v skupine spolužiakov a vedelo sa vzdať svojich osobných potrieb na čas v prospech spoločných cieľov a spoločných úloh.
Dieťa by malo byť pri vstupe do školy už plne schopné odlúčiť sa na istý čas od rodiny a byť aktívne aj bez jej opory. Musí byť schopné podriadiť sa autorite dospelého a prijať novú rolu žiaka so všetkými očakávaniami, ktoré sa k nej viažu.
Ak dieťa nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže byť zaradené do nultého ročníka alebo mu môže byť začiatok školskej dochádzky odložený o jeden rok.
Aké sú riziká nevhodne načasovaného vstupu do školy?
Dieťa, ktoré nie je dostatočne pripravené zvládnuť nároky školy si po nástupe do školy prejde trpkým obdobím. U nepripraveného dieťaťa sa začnú prejavovať príznaky neprispôsobenia, ktoré môžu byť rôznorodé. V školskom prostredí pani učiteľky pozorujú nevhodné začlenenie sa do kolektívu, problémy so sústredením, prerušovanie výkladu učiteľky, neschopnosť odpútať sa od hrových aktivít, neschopnosť sedieť počas vyučovania v lavici a mnohé iné. Skôr alebo neskôr sa začnú prejavovať problémy so zvládnutím učiva. Výrazne sa naštrbuje sebahodnotenie dieťaťa. V domácom prostredí možno pozorovať viacero prejavov, ktoré naznačujú žiakovu nespokojnosť so školskou dochádzkou. V prežívaní sa môže vyskytnúť úzkosť, strach, odpor, neistota, nešpecifický smútok. Vo zvýšenej miere sa vyskytuje únava po príchode zo školy, problémy s ranným vstávaním, s prípravou do školy. Na fyzickej úrovni sa najčastejšie prejavia tráviace ťažkosti, ale aj bolesti hlavy či pálenie očí. Všetky tieto príznaky obvykle nápadne ustúpia počas víkendov a prázdnin.
V prípade, keď sa situácia vyhrotí do neúnosnej miery, prichádza prehodnotenie situácie, ktoré si vyžiada návrat do materskej školy, preradenie do špecializovanej školy, alebo iné náhradné riešenie. Všetky riešenia sú však v tejto situácii pre dieťa trpkou skúsenosťou a dávajú dieťaťu pocítiť, že významnú skúšku stať sa školákom, nezvládlo rovnako ako ostatné deti.
A tým sa bohužiaľ vplyv nevhodne načasovaného zaškolenia nekončí. Problémy môžu pretrvávať aj po opätovnom zaškolení a pri prechode do vyšších ročníkov. Prvú skúsenosť so školou si totiž dieťa nesie so sebou počas celej školskej dochádzky. Nie je výnimkou, že v školách nachádzame deti dlhodobo neprospievajúce, napriek tomu, že ich intelektové predpoklady, aj podmienky okolia sú dostatočné. V anamnéze týchto detí nezriedka nájdeme práve problémy s adaptáciou na školu pri nástupe do školskej dochádzky.
Ako som načrtla v tomto krátkom článku, vhodné načasovanie zaškolenia dieťaťa je pre jeho ďalší vývin mimoriadne dôležité. Tento článok slúži len ako úvodná orientácia do problematiky. V prípade, že by ste mali k danej téme ďalšie otázky, kontaktujte ma prosím prostredníctvom mailu a rada Vám ich zodpoviem.
|