2. Komentovanie a pomenovanie
Prečo využívať tieto komunikačné stratégie?
Dieťa sa už od svojho narodenia učí spoznávať svet. Či už je to zrakom, hmatom, chuťou (všetko si vkladá do úst), čuchom a tiež aj sluchom. Práve sluch a zrak, tým že bude počuť a vidieť, ako všetko v jeho okolí pomenúvame a komentujeme mu pomôže spoznať nielen svet okolo neho, ale aj „svet komunikácie“. Komunikačnú stratégiu komentovania a pomenovania môžeme využívať počas celého dňa, pri denných rutinách (umývanie zubov, kúpanie). Po viacnásobnom komentovaní tej istej situácie, alebo rutiny sa dieťa postupne naučí predpokladať ďalší krok, ktorý bude nasledovať v danej činnosti. Bude sa snažiť komunikovať o ňom. Neskôr si dieťa bude samo komentovať a pomenúvať, čo práve robí, čo vidí atď.
Ako používať tieto komunikačné stratégie?
Pomenovanie a komentovanie sú jednoduché komunikačné stratégie, ktoré sa ľahko naučíte. Dieťaťu pomenúvajte predmety a veci, o ktoré sa práve zaujíma. Pomenúvanie na osvojovanie nových slov nestačí. Musíte mu ich prepájať aj s inými pre neho neznámymi informáciami. Napríklad: slovo auto – povedzte dieťaťu, že je to dopravný prostriedok, má 4 kolesá, jazdí po ceste. Na prechádzke mu ho ukážte a opäť komentujte, čo vidíte. Snažte sa to slovo používať v rôznych situáciách. Dôležité je, aby ste nezabúdali pri komentovaní a pomenúvaní na to, že cieľom tejto stratégie nie je, aby dieťa po vás opakovalo. Druhým veľmi dôležitým pravidlom je, aby ste prispôsobili dĺžku svojich prehovorov, teda vlastných viet vývinovej úrovni dieťaťa. Napríklad: dieťaťu, ktoré s nami komunikuje v jednoslovných vetách, nebudeme komentovať to, čo práve robí v päť slovných vetách, súvetiach, ale v maximálne trojslovných vetách.
Pri akých aktivitách používať tieto komunikačné stratégie?
Na to, aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich počuť viackrát. Komunikačnú stratégiu komentovanie a pomenovanie môžete využívať počas celého dňa, pri všetkých činnostiach, rutinách ktoré vykonáva vaše dieťa alebo vy. Nesmiete zabúdať, že komentovať dieťaťu musíte aj to, čo robíme my – dospelí. Ste komentátorom vlastného dieťaťa. Dieťaťu môžete komentovať:
- jeho prostredie ( na prechádzke v meste komentujte všetko, čo vidíte – okoloidúcich ľudí, autá, výklady obchodov, akýkoľvek zvuk, ktorý začujete – štekot psa, brzdenie áut, alarm sanitky, hasičov, plač iného dieťaťa)
- to, čo práve vy robíte (varenie, pečenie, žehlenie, pranie, umývanie riadu, pozeranie televízie, kreslenie, maľovanie)
- to, čo práve robí dieťa (rozprávajte mu o tom, ako sa hrá s autíčkami, kúpe, oblieka, umýva zuby, smeje, lebo sa teší, plače lebo je smutné, hladné alebo ho bolí bruško).
Vďaka týmto komunikačným stratégiám sa dieťa naučí nielen používať nové slová, ale im aj porozumieť.
Tento článok na stiahnutie: 
________________________________________________________________
Cieľ:
Staňte sa pomocníkom pri komunikácii. Hovorte to, čo si dieťa myslí, len to nevie povedať.
Čo by ste mali vedieť = prečo si vybrať práve túto stratégiu?
Modelovanie, rečový vzor je komunikačná stratégia vhodná pre malé deti alebo deti v počiatočných štádiách vývinu reči na všetkých vývinových úrovniach.
Modelovaním poskytujete dieťaťu správny rečový vzor zameraný na slová a vety materinského jazyka, čím rozvíjate zámernú komunikáciu, hrové schopnosti, porozumenie a prvé slová.
Modelovanie je tiež skvelá stratégia na učenie a osvojenie si správnej výslovnosti jednotlivých zvukov a slov. Dieťa sa naučí používať ich kombinácie a vkladať ich do viet. Keď dieťaťu modelujete v situácii, ktorú práve prežíva primerané vety, napomáhate tiež k rozvoju správnej gramatiky.
Stratégiu modelovania môžeme uplatňovať na úrovni zvukov, keď komunikácia dieťaťa je ešte nezámerná.
Táto stratégia vedie k tomu, aby dieťa po čase dokázalo samé povedať o svojich potrebách a na správnej rečovej báze, taktiež vedie k zvýšeniu slovnej zásoby a osvojovaniu si nových slov, pojmov.
Ako modelovať:
Formulujte žiadosť dieťaťa zároveň s danou situáciou. Vďaka tomu sa stanete pre dieťa dobrým rečovým vzorom.
Hovorte to, čo by dieťa mohlo povedať v danej situácii, keby vedelo dobre rozprávať.
Pozorujte dieťa. Všímajte si, čo Vám chce povedať aj bez slov, jeho pohyby rúk, tela a výrazy tváre. Tieto pohyby môžu byť sprevádzané rôznymi zvukmi alebo časťami slov, ktoré dieťa chce povedať.
Skúste všetky tieto jeho komunikačné snahy komentovať slovne.
Čakajte na reakciu dieťaťa. Ak mu dáte dostatočný čas, určite sa prejaví aspoň na úrovni neverbálnej a môžete modelovať.
Staňte sa pre dieťa partnerom, sprostredkovateľom. Ak modelujete pri jedení – činnosti, ktorá sa vykonáva pravidelne a často, používajte tie isté slová, aby si ich dieťa opakovaním postupne mohlo osvojiť a pridávajte vždy len jednu novú informáciu, aby dieťa nebolo dezorientované.
Modelujte správne slovo alebo krátku vetu, ak sa dieťa prejaví neverbálne. Modelujte správnu výslovnosť, ak dieťa povie slovo nesprávne. Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam a nikdy nežiadajte, aby dieťa po vás správne slovo opakovalo.
Modelujte používanie správnej gramatiky, slovných spojení a viet, ak ich dieťa používa nesprávne. Dieťaťu poskytujte správny rečový vzor.
Modelujte však reč, ktorá je blízka vývinovej úrovni dieťaťa. Modelované slová a vety vkladajte do oznamovacích prehovorov. Dôležité je modelovať čo najviac a vydržať, aj keď sa nám to zdá zbytočné. Keď táto stratégia nebude už pre vaše dieťa potrebná, samé vám povie, že už stačí.
Kedy je možné využívať stratégiu modelovania?
Stratégia je vhodná pre deti na všetkých vývinových úrovniach. Napr. ak je dieťa na úrovni nezámernej komunikácie, môžete modelovať zvuk, či slovo, ktoré vyjadruje jeho momentálny stav. Možno prostredníctvom kričania vám dieťaťa môže napovedať, že ho bolí bruško. „Áno, bolí ťa bruško. Dáme liečik.“ Čím dáte dieťaťu najavo, že jeho komunikačné prejavy majú vplyv na jeho okolie a že nimi môže dosahovať svoje potreby. Okrem toho dávate dieťaťu najavo, že prijímate jeho komunikačné prejavy, že ho počujete, že mu rozumiete a že podporujete jeho prejavy, hoci sú to len nedokonalé gestá alebo zvuky.
Ako dieťa reaguje na vaše modelovanie?
Spočiatku reakciou dieťaťa môže byť len skúmavý pohľad alebo úsmev.
Neskôr bude dieťa používať viacero gest či zvukov, aby upresnilo, o čo žiada.
Nakoniec sa pokúsi komentovať svoje potreby. Zo začiatku budú prehovory jednoduché a nesmelé, postupne sa pridá komunikačná skúsenosť a povzbudením zo strany rodiča sa dieťa po čase rozhovorí.
Úlohy:
Vymyslite aktivity a hry, v ktorých by ste mohli použiť schopnosti, ktoré už dieťa má. Motivujte dieťa k tejto aktivite a využite každú situáciu na to, aby ste správne modelovali detskú reč. Zaznamenávajte si pokroky dieťaťa. Prispôsobujte sa novej situácii a snažte sa o vytvorenie zložitejších aktivít.
Povzbudzujte dieťa pochvalou, aby malo motiváciu ku komunikácii.
Príklady aktivít:
U najmenších detí si vyberte dennú rutinu alebo činnosť – jedenie, obliekanie, kúpanie atď, kde vaše dieťa používa aspoň nejaké komunikačné náznaky, gesto. Položte misku s kašou ďalej od dieťaťa, aby na ňu videlo a čakajte. Dieťa ukáže prstom, že chce kašu a mama povie „DAJ“, „MAMA DAJ“.
Položte si dieťa na kolená a začnite ho obliekať. Počas celého procesu modelujte, čo práve robíte. Zoberte dieťa na čerstvý vzduch. Sledujte záujem dieťaťa a zastavte sa pri všetkom, čo dieťa zaujíma a rozprávajte mu o tom, avšak nezabúdajte byť vyladený na jeho rečovú úroveň.
Napustite vodu do vane a pripravte si uterák, šampón a iné. Modelujte vašu činnosť dieťaťu.
Zapojte dieťa do aktivít v domácom prostredí. Pri varení dajte dieťaťu zásterku a rôzne náčinie, aj tu sa dieťa môže naučiť nové slová. Môžete spolu krájať zeleninku do polievky.
Za pomoc dieťa pochváľte.
Tento článok na stiahnutie:
_______________________________________________________________________
4. Komunikačná stratégia - Raz ty raz ja
Komunikačná stratégia Raz ty raz ja alebo výmena rolí
Všimnite si ako prebieha rozhovor dvoch ľudí. Človek prehovorí, položí otázku alebo predostrie svoj názor či komentár a komunikačný partner reaguje, buď odpovedá alebo predloží svoj názor či komentár. Takto rozhovor pokračuje ďalej. Celá rečová komunikácia je vlastne séria výmen medzi dvomi alebo viacerými účastníkmi rozhovoru.
Prečo je vhodné osvojiť si komunikačnú stratégiu Raz ty raz ja?
Deti na začiatku rečového vývinu si okrem slovnej zásoby a iných zložiek tvoriacich reč musia osvojiť aj pravidlá rečovej komunikácie, teda spôsob akým sa jazyk v realite používa. Ak dieťa pochopí princíp komunikácie ako série výmen už v čase keď ešte nerozpráva, môže mu to pomôcť v rozvoji hovorenej reči. Zo začiatku sa do výmen zapája neverbálne - najprv pohľadom, pohybom, gestami. To mu umožňuje stať sa aktívnejším účastníkom komunikácie počas hry či bežných denných rutín. Vnáša to do komunikácie organizáciu – dieťa sa pri hre učí, že raz hovorí, potom čaká a druhý krát počúva.
Ako dieťa rastie komunikácia prebieha čoraz viac prostredníctvom slov. Dieťa, ktoré si vie vymieňať roly počas hry pozná a vie používať aj základný princíp rečovej komunikácie počúvať – počkať – odpovedať. Keď sa do komunikácie pridávajú slová postupne sa dieťa učí aj základným pravidlám slušnosti, táto stratégia tvorí základ aj pre trpezlivosť (napr. neskákať do reči iným) a schopnosť čakať, kým na dieťa v rozhovore príde rad (napr. po prehovore dospelého), čo sú zručnosti, ktoré si dieťa osvojuje už v mladšom predškolskom veku.
Kedy je vhodné túto stratégiu používať?
Stratégiu Raz ty raz ja je možné nacvičovať už od najútlejšieho veku v podstate od narodenia dieťaťa, kedy do vzájomných výmen zapojíme úsmev alebo detské pestré zvukové hračky, napríklad hrkálky. Skutočné používanie tejto stratégie je však možné okolo 6 mesiaca veku dieťaťa, práve vtedy keď dieťa začína samostatne sedieť a prejavuje väčší záujem o okolitý svet – teda v období zámernej komunikácie. V tomto období môžeme používať detské hračky, ktoré sú pre dieťa atraktívne napr. pestrú loptu, točiaceho šaša alebo hudobné hračky. V období okolo 1 roka, teda v období prvých slov stratégiu modifikujeme pridaním slov, ktorými dieťatko usmerňujeme.
Táto stratégia je nenáročná na hračky či pomôcky, môžeme používať aj predmety bežného dňa, alebo využiť denné rutiny.
Ako a pri akých činnostiach je vhodné stratégiu používať?
V tejto časti pripájame niekoľko návrhov na aktivity, pri ktorých môžete so svojím dieťatkom nacvičovať stratégiu Raz ty raz ja. Je však na Vás a Vašej fantázií či si tieto aktivity pozmeníte tak, aby odrážali Váš spôsob života, zahŕňali Vaše obľúbené aktivity a vyhovovali najviac Vám a Vášmu dieťatku.
Aktivity v období nezámernej komunikácie (0 – 8 mesiacov):
- Zapojte sa do činnosti, ktorú dieťa aktuálne robí, ktorou je zaujaté. Ak búcha kockou, sadnite si k nemu a zabúchajte aj Vy, potom počkajte na reakciu dieťaťa. Môžete využiť rôzne predmety, hrkálky alebo iné zvukové hračky.
- Využite čas pri spoločnej ceste autom. Ak dieťa vydá nejaký zvuk pokúste sa ho po ňom zopakovať a počkajte na reakciu, možno si spolu celkom dobre „pokecáte“.
Aktivity v období zámernej komunikácie (8 – 12 mesiacov)
- Vyberte obľúbené autíčko dieťaťa a navzájom si ho púšťajte. Podporujete dieťa v činnosti slovami „teraz ty“ a naučte ho že musí čakať, kým šoférujete Vy.
- Pripravte si motúzik a farebné drevené koráliky. Ukážte dieťaťu ako navliekate korálik a potom pomôžte jemu aby ono jeden navlieklo. Takto sa striedajte kým nevytvoríte pekný náhrdelník.
- Spoločne stavajte vežu z kociek. Pri ukladaní kociek sa striedajte, kým veža nespadne.
Aktivity v období prvých slov až po rozvité vety (od 12 mesiacov)
- Do spoločných hier na výmeny zapojte slová. Po izbe na koberci rozložte niekoľko predmetov, ktoré vie dieťa pomenovať (napr. auto, bábika, koník). Začať môžete s loptou, ktorú budete kotúľať vždy k jednému predmetu, ktorý zároveň pomenujete. Postupne môžete predmety meniť alebo pridávať také, ktoré chcete aby sa dieťa naučilo pomenovať. Takto môžete rozvíjať slovnú zásobu prvých slov.
- Používajte obrázky a s dieťaťom sa striedajte pri ich pomenovávaní. Neskôr môžete zaradiť do repertoára hru pexeso alebo kvarteto.
- Striedajte sa s dieťaťom pri prikladaní dielikov pri skladaní obrázkov puzzle. Náročnosť stavebnice a veľkosť dielikov prispôsobte veku dieťaťa.
Pri spoločných činnostiach vám želáme veľa zábavy!
Tento článok na stiahnutie:
_______________________________________________________________________
Určite si pamätáte na to, ako ste sa učili šoférovať. Na prvých hodinách autoškoly ste sa museli sústrediť na každý krok tejto činnosti. Dnes už pri šoférovaní môžete pokojne počúvať rádio, rozprávať sa so spolujazdcom a sledovať situáciu nielen na ceste. Jazda autom sa pre vás stala rutinnou záležitosťou. To isté platí aj pre vaše dieťa. Ak zvládne rutinu, môže rozvíjať nové schopnosti a učiť sa novým veciam.
Čo sú rutiny a kde sa s nimi stretnem?
Rutina je činnosť, ktorá sa niekoľkokrát opakuje. Dieťa ju dobre pozná, a tak je po čase schopné predvídať jej kroky. Umožňuje mu to zapájať sa do činnosti a komunikovať s vami.
Možno si to ani neuvedomujete, ale s rutinami sa stretávate dennodenne. Jedenie, kúpanie, obliekanie/vyzliekanie; jednoduché riekanky kolo-kolo mlynské, ťap-ťap ťapušky, ide ide panáčik, varila myšička kašičku; fúkanie bublín, stavanie veže z kociek. Tieto všetky a mnohé iné sú rutinné činnosti.
Ako rutina vyzerá?
Martinkovi mamina často kreslila kvietok so slovami: „Aha, kvietok!” Tvárila sa, že k nemu privoniava : „ Hapčí!”
Tentokrát však mamina len nakreslila kvietok a čakala. Martinko sa na ňu usmial, naklonil jej hlavu ku kvietku a povedal: „ Čí!”. Mamina komentovala: „Áno. Urobíme hapčí!”
Skúste to aj Vy!
- Keď budete nabudúce hojdať vaše dieťa, po chvíľke zastavte a počkajte, kým vám naznačí, že chce v hojdaní pokračovať.
- Dajte dieťaťu len lyžičku jeho obľúbeného jedla a počkajte, kým si vypýta ďalšiu.
- Hrajte sa s dieťaťom hru ťap-ťap ťapušky/ kolo-kolo mlynské/ varila myšička kašičku a podobne . Zastavte a počkajte, čo dieťa urobí.
- Vezmite dieťaťu dôležitú časť skladačky a počkajte, kým si ju vypýta.
Vítaný je každý komunikačný pokus. Aj keď vám dieťa naznačí svoju požiadavku gestom alebo zvukom.
Čo je dôležité.
Nezabudnite pridávať reč ku každému kroku rutiny (komentujte). Čím viac bude dieťa počuť materinský jazyk, tým rýchlejšie sa ho môže naučiť.
Komentujte, čo robí dieťa a čo robíte vy. Keď budete chcieť vaše dieťa nakŕmiť, pridajte reč napríklad takto: „Miška ide papať… sadne si na stoličku…. mama dá hamku... mňam, to je dobrotka… hotovo…. Miška všetko spapala…umyjeme pusu a rúčky.”
Využite rutinu na učenie nových slov. Napríklad pri obliekaní bábiky pomenúvajte činnosti, ktoré sa s aktivitou spájajú ( oblečieme, vyzlečieme, zapneme, odopneme, dáme šaty, svetrík, topánočky. Na bábike si ukážte, kde má očko, uško, pusu, vlásky, … . Následne ich dieťa môže ukázať na sebe, prípadne na vás. Podobnými aktivitami rozvíjate reč vášho dieťaťa.
Tento článok na stiahnutie:
_______________________________________________________________________
6. Vyladenie sa na rečovú úroveň dieťaťa
Cieľ
Dieťa bude lepšie rozumieť prehovorom dospelého a preto sa bude aj viac zapájať do komunikačných výmen. Touto stratégiou tiež pomáhame dieťaťu lepšie si osvojiť svoj materinský jazyk.
Rodič si lepšie uvedomí aktuálnu rečovú úroveň dieťaťa. Tak mu môže poskytnúť správny rečový vzor a ťahať dieťa o úroveň – krok vyššie (napríklad ak je dieťa na úrovni dvojslovných prehovorov, rodič môže ťahať syntax dieťaťa na trojslovné prehovory).
Čo by ste mali vedieť?
Táto komunikačná stratégia patrí medzi tie najdôležitejšie a najzákladnejšie. Je z kategórie stratégií pre lepšie porozumenie. Je vhodná pre deti všetkých úrovní vývinu reči. Ide o prispôsobenie reči rodiča reči dieťaťa. To znamená, že sa dieťaťu prihovárame rečou, ktorá je len o krok popredu pred jeho vlastnou a tak je pre neho zrozumiteľnejšia.
Ak našu reč prispôsobíme vývinovej úrovni dieťaťa, umožníme mu nielen lepšie nám porozumieť ale tiež zapájať sa do komunikácie – rozhovoru s nami.
Ak sa vyladíme na rečovú úroveň dieťaťa, pomôžeme mu tým ľahšie imitovať vzor reči, ktorý mu ponúkame.
Je veľmi dôležité nezaťažovať dieťa dlhými a zložitými vetami, ktoré len ťažko pochopí. Musíme reč dávkovať tak, aby sme si boli istí, že jej dieťa rozumie.
Ako sa vyladiť na rečovú úroveň dieťaťa?
Najskôr musíme zistiť, na akej úrovni sa dieťa vlastne nachádza – komunikuje gestami a zvukmi?, komunikuje jednoslovne, dvojslovne, trojslovne?, komunikuje vo vetách?. Ak už vieme, kde vo vývine reči sa naše dieťa nachádza, môžeme sa mu prispôsobiť. Vždy treba myslieť na to, že komunikujeme o jeden krok zložitejšími prehovormi ako samotné dieťa. Tým ho stimulujeme aby napredovalo vo vývine. Je dôležité myslieť na postup vývinu reči dieťaťa a posúvať sa s ním. To znamená, že keď badáme, že dieťa vo vývine postúpilo, prispôsobíme našu reč novej – aktuálnej úrovni reči.
Vo všeobecnosti postupujte nasledovne:
Dieťa komunikujúce gestami a zvukmi – s takýmto dieťaťom komunikujeme jednoduchými slovami, ktoré tiež obohacujeme gestami. Gesto napomáha dieťa lepšie porozumieť zmyslu slova. Napríklad:
+ chceš? (ukazujeme fľašku s čajom)
+ aha, havo!
Dieťa komunikuje jednoslovnými prehovormi – k dieťaťu sa prihovárame prevažne v dvojslovných prehovoroch. Napríklad:
+ chceš čaj?
+ aha, havo tam! (ukážeme prstom von)
Dieťa komunikuje dvojslovnými prehovormi – s dieťaťom komunikujeme prostredníctvom trojslovných prehovorov. Napríklad:
+ chceš piť čaj?
+ aha, vonku je havo!
Dieťa komunikuje trojslovnými prehovormi – k dieťaťu sa prihovárame v 4 – 5 slovných vetách. Napríklad:
+ chceš sa napiť dobrého čaju?
+ aha, vonku sa hrá veľký havo!
Samozrejme, že nie vždy vieme dodržať presný počet slov v prehovore. Musíme však myslieť na to, aby bol prehovor pre dieťa zrozumiteľný a nie zbytočne zložitý a prešpekulovaný.
Ďalšou, nemenej dôležitou súčasťou prispôsobenia sa dieťaťu, je spomalenie našej reči. Je dôležité uvedomiť si, či nehovoríme na dieťa príliš rýchlo. Tým by sme totiž negatívne ovplyvnili jeho porozumenie. Preto našu reč spomalíme, avšak nie natoľko, aby znela neprirodzene.
Túto komunikačnú stratégiu využívame s dieťaťom takpovediac nonstop. Či už ide o kŕmenie, čítanie knižky, kúpanie alebo hranie. Vyladenie na rečovú úroveň dieťaťa je potrebné vždy.
Úlohy
- Pozorujte reč vášho dieťaťa. Tvorí prvé slová? Alebo tvorí niekoľko slovné prehovory? Skúste sami posúdiť, na ktorej úrovni vývinu reči sa vaše dieťa práve nachádza.
- Pozorujte svoju reč. Ako sa rozprávate so svojím dieťaťom? Prispôsobujete vašu reč jeho potrebám? Skúste na základe prečítaného posúdiť, ako by ste mali svoju komunikáciu s dieťaťom zmeniť.
- Skúste denné rutiny (kúpanie, kŕmenie...) využiť na plodnú komunikáciu s dieťaťom. Sledujte všetky jeho komunikačné prejavy – či už verbálne alebo neverbálne. Skúste so svojím dieťaťom viesť dialóg – avšak vašu reč prispôsobte reči dieťaťa. Uvidíte, aký budete spokojní vy i vaše dieťa z plodného dialógu plného porozumenia.
- Prečítajte si s dieťaťom obrázkovú knižku. Komentujte mu obrázky, dávajte otázky ale stále myslite na vyladenie sa na rečovú úroveň dieťaťa. ak to pôjde dobre, uvidíte, ako bude dieťatko imitovať a určite bude lepšie rozumieť a chápať, čo mu rozprávate.
Tento článok na stiahnutie:
_______________________________________________________________________
7. Vytváranie komunikačných situácií
Cieľ
Dieťa bude mať viac príležitostí k vlastným prehovorom a teda aj ku komunikácii s osobami vo svojom okolí.
Využívaním tejto stratégie pomáhame dieťaťu si uvedomiť, že komunikácia je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú môže využívať napríklad aj pri dosahovaní osobných cieľov alebo pri žiadaní o pomoc.
Rodič tak rôznymi situáciami môže dieťa motivovať k častejším a dlhším prehovorom, pri ktorých môže využívať aj iné efektívne rečové stratégie a tým celkovo stimulovať jeho rečový vývin.
Čo by ste mali vedieť
Efektívne komunikačné stratégie ako také, v vám pomôžu stať sa pre dieťa efektívnym komunikačným partnerom. To znamená, že vám umožnia vytvorenie viacerých situácií, pri ktorých budete mať s dieťaťom viac priestoru a možností komunikovať, a teda rozvíjať jeho rečové schopnosti.
Konkrétne stratégia vytvárania komunikačných situácií vám pomôže efektívnejšie využívať prirodzene sa vyskytujúce situácie na komunikáciu s vašim dieťaťom. Možno už aj teraz niektoré tieto situácie vytvárate bez toho aby ste si ich uvedomovali a práve preto je dôležité oboznámiť sa s nimi bližšie, zefektívniť ich, zvýšiť ich frekvenciu a tým vplývať na rečový vývin ešte o niečo profesionálnejšie. Vyrieknuté nové slovo alebo veta vášho dieťaťa vám bude neskôr isto veľkou odmenou.
Prečo by ste mali používať stratégiu vytvárania komunikačnej situácie?
Treba si uvedomiť hlavne to, že dieťa sa môže hrať (samo alebo aj s vami) bez toho, aby pociťovalo potrebu komunikovať s okolím. Ak ale dieťa s okolím nekomunikuje, nerozvíja ani svoje komunikačné schopnosti, teda reč, ktorá je pre život nevyhnutná. Vytváraním komunikačných situácií mu pomáhame a motivujeme ho k jej rozvoju, aby začalo samo bez nejakých donucovacích prostriedkov napríklad komentovať to čo robí, pýtať si čo potrebuje alebo odmietať čo mu nevyhovuje.
Touto stratégiou sa vám zároveň môže podariť ľahšie nadviazať kontakt aj s hanblivým alebo pasívnym dieťaťom, pretože najväčšia motivácia dieťaťa komunikovať je vtedy, ak dieťa niečo veľmi chce.
Ako vytvárať komunikačné situácie?
- Organizujte okolie a činnosti tak, aby ponúkali možnosť pre komunikáciu. Pozorujte dieťa s čím a ako sa hrá.
- Použite tzv. „komunikačné návnady“ ako napríklad: poskytnite dieťaťu jeho obľúbenú hračku, ale nie jej všetky časti, nech si dieťa tie chýbajúce vypýta samo.
- Hrajte sa s ním, ale obľúbenú hračku položte mimo jeho dosahu tak, aby na ňu videlo
- Na komunikáciu využívajte aj prirodzene sa vyskytujúce situácie ako sú napríklad denné rutiny (papanie, obliekanie, upratovanie, kúpanie, čítanie knižky a iné). Vykonávajte ich bez zmien, tak ako každý deň, len uprostred nich zastavte a čakajte na reakciu dieťaťa.
- Vytvárajte pri hre nečakané zvraty ako napríklad kŕmte, pri hre na papanie, macka tanierikom a čakajte, či a ako na to dieťa zareaguje.
V nasledujúcich bodoch vám poskytneme aspoň pár nápadov, ktoré môžete využiť pre vytvorenie vhodnej komunikačnej situácie.
Pomôcky
Obľúbené skladačky dieťaťa, knižky, hračky, každodenné životné situácie...
- Porozkladajte dieťaťu jeho obľúbenú hračku, no jednu časť z nej skryte. Skladačku s ním postupne skladajte a čakajte na jeho reakciu vo chvíli, keď zistí, že jedna časť chýba. Jeho reakciu následne podporte otázkami ako napríklad: Čo nám chýba?, Kde je? a iné.
- Túto istú situáciu môžete navodiť aj opačne. Poskytnite dieťaťu iba jednu časť skladačky a počkajte, kým si hoci aj náznakom, gestom vypýta jej druhé časti. Keď dieťa napríklad len ukáže rukou ako „daj“, vy na to môžete reagovať: Áno? Chýbajú? Chceš povedať daj daj? A ukážete rovnaké gesto. Ak dieťa začne komunikovať slovom, skúste jeho prehovor napríklad predĺžiť o slovo ďalšie.
- Uložte nejakú obľúbenú hračku alebo vec mimo dosahu dieťaťa, ale tak aby na ňu videl. Môžete využiť napríklad situáciu, keď uložíte dieťa do postieľky a jeho obľúbeného macka necháte vonku. Keď o neho prejaví záujem, nepodajte mu ho hneď, ale spýtajte sa napríklad čo chce, kde to je, prečo to chce a rozvíjajte tak komunikáciu medzi sebou. Dieťa bude mať najväčšiu potrebu komunikovať práve vtedy, keď bude niečo veľmi chcieť. No pozor aby ste situáciu umelo nepredlžovali. Dieťa by mohlo začať byť nervózne a mohlo by sa rozplakať.
- Využite k vytváraniu komunikačných situácií aj každodenné činnosti (rutiny), ktoré dieťa už dôverne pozná. Napríklad kúpanie. Kúpte dieťa, hrajte sa s ním, potom ho namydlite a zastavte sa. Nechajte dieťa, nech vám samo naznačí, že niečo nie je v poriadku a že chce osprchovať. Vy túto situáciu môžete doplniť otázkami ako napríklad: Čo sme zabudli? Čo urobíme? Čo má na sebe...(Janko/Marienka).
Túto komunikačnú situáciu môžete využiť napríklad aj pri jedení, upratovaní, čítaní, obľúbenej hre, obliekaní a i.
- Priraďujte s dieťaťom k zvieratkám ich mláďatká. K sliepke dajte kuriatko, ku krave teliatko, no následne vytvorte nečakanú situáciu a ku koňovi priraďte húsatko. Využite prekvapenú reakciu dieťaťa a podporte komunikáciu otázkami ako: Čo sa stalo? Toto sem nepatrí? Aké mláďatko patrí ku koníkovi? A i.
Tento článok na stiahnutie:
_________________________________________________
Ako prebieha vývin reči dieťaťa?
0 – 8 mesiacov – obdobie nezámernej komunikácie
-
Dieťa komunikuje nezámerne
-
Reaguje spočiatku reflexne
-
Neskôr objavuje prostredie okolo seba – robí náhodné objavy
-
Zdokonaľuje sa jeho schopnosť napodobňovať
-
Dieťa začína rozumieť, avšak ide o veľmi všeobecné a na konkrétnu situáciu viazané porozumenie
8 – 12 mesiacov – obdobie zámernej komunikácie
-
Zmena nezámernej činnosti a komunikácie na zámernú
-
Dieťa začína chápať jednoduchý vzťah medzi príčinou a dôsledkom – zisťuje, že môže ovplyvňovať zámerne svoje okolie
-
Začína používať gestá
-
Začína si uvedomovať stálosť predmetov – predmet existuje, aj keď ho dieťa nevidí
-
Vytvára si prvé predstavy o predmetoch – základ pre pamäť a myslenie
12 – 18 mesiacov – obdobie prvých slov
18 – 24 mesiacov – obdobie dvojslovných spojení
-
Dieťa spája dve slová do jednoduchých viet
-
Pýta sa otázku „Kde je?“
-
Objavuje sa prvá gramatika
-
Výslovnosť je veľmi zjednodušená
-
O sebe aj o iných veciach hovorí v tretej osobe
-
Hovorí o prítomnosti – tu a teraz
- V komunikácií hovorí o svojich pocitoch
24 – 30 mesiacov – obdobie rozvitých viet
-
Dieťa používa trojslovné vety
-
Pýta sa otázku „Čo je to?“, pričom ho zaujíma najmä zmysel predmetu a nie názov
-
Používa predložky, prídavné mená, zámená
-
Výslovnosť a porozumenie sa zdokonaľuje
-
Výrazná je zvedavosť - aktívny rozvoj slovnej zásoby
-
Vytvára si rôzne vlastné pomenovania predmetov (fúkatko namiesto bublifuk)
-
Začína chápať jednoduché časové a priestorové vzťahy
-
Obdobie prvého vzdoru – negativizmus, odmietanie všetkého a všetkých
30 – 36 mesiacov – obdobie súvetí
-
Dieťa používa rozvité vety
-
Objavujú sa súvetia s predložkami a spojkami
-
Začínajú sa objavovať na výslovnosť zložité hlásky L,R
- Môže sa objaviť vývinová neplynulosť
Ako sa vyvíja kresba dieťaťa?
1 až 3 roky
- Začína intenzívne čmáranie
- Dieťa presahuje okraje papiera
- Spočiatku hranaté tvary, neskôr kruhovitý tvar, nepravidelný ovál, zvislá vodorovná čiara
3 roky
- V treťom roku je už nakreslený tvar ohraničený
- Dieťa obkreslí X
4 roky
- Dieťa kreslí najjednoduchšiu formu ľudskej postavy – hlavonožca (kruh, z ktorého priamo vychádzajú ruky a nohy v podobe čiar)
- Nakreslí kruh
- Kreslí so zámerom
5 rokov
- Dieťa zdokonaľuje kresbu ľudskej postavy – pridáva detaily, správne proporcie tela
6 rokov
- Dieťa kreslí ľudskú postavu so všetkými detailami
- Kreslí činnosť, dej, udalosti
Vývin reči s rizikami... Kedy navštíviť logopéda?
Po narodení dieťaťa
- ak je dieťa rizikové z hľadiska vývinu reči
Obdobie druhého roku
- dieťa bez komunikačného zámeru
- slovná zásoba menej ako 50 slov a netvorí dvojslovné prehovory
- používa menej ako 10 zrozumiteľných slov - reč je nezrozumiteľná pre blízkych
- pretrvávajúca neplynulosť v reči viac ako 6 mesiacov
- má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč a objavujú sa nedostatky v porozumení reči v kontexte
Obdobie tretieho roku
- chýbajú jednoduché vety, tiež predložky
- nesprávna výslovnosť niektorých hlások – šušlanie, francúzske „r“, nezrozumiteľná reč
Obdobie štvrtého roku
- má nesprávnu výslovnosť mnohých hlások
Obdobie piateho roku
- nesprávna výslovnosť niektorých hlások – l, r, sykaviek
Obdobie školského veku
- objavujú sa ťažkosti v čítaní, písaní
... ak máte pochybnosti o vývine reči dieťaťa, otázky či podozrenie, neváhajte kontaktovať logopéda ... ak chcete zefektívniť komunikáciu s dieťaťom
“Kniha o detskej reči” od autoriek Katarína Horňáková, Svetlana Kapalková a Marína Mikulajová z vydavateľstva Slniečko Vám určite zodpovie mnoho otázok a bude Vás viesť vývinom 
Tento článok na stiahnutie: 
_______________________________________________________
9. Narušený vývin reči (vývinová dysfázia)
Čo je to narušený vývin reči?
Každé dieťa sa vyvíja podľa vlastného „cestovného poriadku“. Platí to aj o vývine reči. Variabilitu okrem celkového vplyvu prostredia ovplyvňujú aj vnútorné činitele, predovšetkým faktory dedičnosti a zrenia nervovej sústavy. Z oneskoreného vývinu reči sa môže a nemusí „odštartovať“ normálny rečový vývin. U niektorých detí je oneskorenie prvým príznakom narušeného vývinu reči.
Narušený vývin reči je vrodená porucha vývinu jazykových schopností.
Vzniká následkom nesprávnej funkcie alebo poškodenia v tzv. „rečových zónach“ kôry vyvíjajúceho sa mozgu.
Aké sú príznaky?
Po stránke motorickej a rozumovej sa dieťa môže vyvíjať celkom normálne, ale častejšie pozorujeme ľahšie deficity aj v týchto oblastiach.
Zvyčajne má dieťa problém s gramatikou, t.j. pri tvorbe viet nepoužíva vôbec alebo nie vždy správne predložkové spojenia, má problémy s ohýbaním slov (tvorením pádov).
Trojročné deti netvoria skoro žiadne súvetia (majú problém s používaním spojok a spájacích výrazov).
Narušená je výslovnosť jednotlivých hlások, často v dôsledku zníženej pohybovej obratnosti rečových orgánov (jazyk, pery, ostatné svaly úst).
V rôznej miere býva narušená i úroveň porozumenia dieťaťa a jeho schopnosť aktívne komunikovať s inými ľuďmi v okolí.
Táto porucha sa dá spoľahlivo diagnostikovať po druhom roku života a vyžaduje cielenú terapiu v ranom veku.
Ako môžete pomôcť?
Ak ste u dieťaťa identifikovali niektoré z uvedených príznakov alebo máte akékoľvek pochybnosti, kontaktujte sa s logopédom čo najskôr. Zoznam logopedických poradní a škôl nájdete na adrese: www.sal.sk V rámci komunikácie s deťmi odporúčame uplatňovať osvedčené komunikačné stratégie.
Ich aplikácia vám pomôže stať sa efektívnym komunikačným partnerom pre dieťa.
Komunikačné stratégie
1. Povedzme si to z očí do očí
Priblížme sa k dieťaťu a buďme tvárou v tvár. Dieťa bude mať pocit, že hovoríme s ním ako s rovnocenným partnerom a nie na neho ako na podriadeného. Dajme mu najavo, že sme jeho sprievodcom, pomocníkom, poradcom, podporovateľom
2. Počkajme ešte chvíľku
Dospelí často kladú otázky, nabádajú na odpoveď a keď dieťa nereaguje, tak odpovedajú namiesto neho. Ak dáme dieťaťu čas (min. 10 sek.) na vyjadrenie myšlienok jeho vlastným spôsobom, dáme mu príležitosť komunikovať a použiť komunikačné schopnosti, ktoré už má.
3. Sledujme záujem dieťaťa
Keď budeme vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšime šancu, že sa s nami podelí o svoje myšlienky. Napr. keď dospelí čítajú knihu s dieťaťom, väčšinou ju čítajú od začiatku do konca. Nechajme dieťa vybrať knihu, otvoriť ju a listovať v nej. Dozvieme sa, čo ho v knihe zaujíma.
4. Opakovanie v rutinách
Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá jazyka, keď ich počujú znova a znova. Ideálna je rutina ako činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, napr. „varila myšička kašičku“. Má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpovedať nasledujúci krok. To mu umožňuje aktívnejšie zapájanie sa do činnosti. Nezabúdajme postupne pridávať slová a vety ku každému kroku rutiny.
5. Gestá pre lepšie porozumenie
Uľahčime „čitateľnosť“ slov a pripojme k reči výstižné gestá, napr. pritakanie a krútenie hlavou, privolávanie rukou, ukazovanie prstom na predmety a mnoho iných. Dieťa nám bude lepšie rozumieť.
6. Vylaďme sa na správnu rečovú úroveň
Ak zaplavujeme dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa nám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si jazyka. Je dôležité spomaliť tempo (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúsme sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa.
7. Keď dieťaťu nerozumieme
Stáva sa, že nevieme rozlúštiť, čo nám dieťa chce povedať. Ako to riešiť? Vyhnime sa negatívnym hodnoteniam. Nehovorme dieťaťu „nie, to je zle“, „zle si to povedal, tak sa to nehovorí“ alebo „nerozumiem“. Požiadajme dieťa, aby slovo či vetu zopakovalo alebo nám ukázalo, o čom hovorí, prípadne aby nám to povedalo inak alebo povedalo viac.
8. Raz ja – raz ty alebo výmena rolí
Pokúsme sa vymieňať si roly s dieťaťom najprv na neslovnej úrovni. Zapojme sa do hry. Počkajme, kým dieťa niečo urobí (hodí loptu, zhodí vežu z kociek). Potom mu povieme, že sme teraz na rade my, rýchlo „zahráme“ svoju rolu a dáme mu najavo, že je na rade. Môžeme tak urobiť napr. pohľadom plným očakávania, podaním hračky alebo priamou výzvou „a teraz ty“.
9. Interpretácia – viem, čo si myslíš
Pokúsme sa interpretovať všetko, o čom dieťa komunikuje. Povedzme nahlas to, čo si asi dieťa v danej chvíli myslí. Vyjadrime to oznamovacou vetou. Učíme ho, že jeho prejavy majú vplyv na okolie.
10. Komentovanie – ozvučovanie tu a teraz
Rozprávajme dieťaťu o tom, čo práve robíme, napr. kreslíme dom a oblaky, nakladáme kocky do auta a pod. Hovorme aj o tom, ako sa cítime. A môžeme hovoriť aj o tom, čo robí práve dieťa. Môžeme komentovať aj prostredie, napr. brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Nežiadajme od dieťaťa, aby po nás opakovalo.
11. Pomenúvanie – nálepky
Aby sa dieťa naučilo nové slová, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvajme to, o čo sa dieťa práve zaujíma – dávajme „nálepky“. Pokúsme sa vyhnúť všeobecným slovám, ako sú napr. „to, tam, nejaký, robiť“ a použime namiesto nich označenia, ako sú napr. „vlak, v kuchyni, veľký, búchať“. Je dôležité, aby sme dieťaťu nové slová vysvetľovali.
12. Premosťovanie – pojmotvorba
Prepájajme, premosťujme poznané s nepoznaným. Hovorme o hlavných črtách predmetov a javov tak, akoby sme boli „výkladovým slovníkom“. Dieťa si takýmto spôsobom osvojuje hranice slovných kategórií a vytvára nové slová. Najprv musíme poskytnúť kľúčové znaky pre význam a potom slovo používať v rôznych situáciách (kontextoch).
13. Modelovanie – správny rečový vzor v danom kontexte
Modelujme reč, ktorá je blízka vývinovej úrovni dieťaťa. Dieťa sa tak učí správnu výslovnosť jednotlivých zvukov, nové slová, osvojuje si správne používanie slovných kombinácií a viet, ako aj správnu gramatiku. Formulujme modelované slová a vety do oznamovacích prehovorov, napr. „si hladný“ a nie „si hladný?“
14. Konverzácia, otázky a odpovede
Dospelí kladú deťom veľa otázok, ktoré často nedávajú možnosť zapojiť sa do konverzácie a nezodpovedajú ani momentálnemu záujmu. Pokúsme sa vyhnúť otázkam, ktoré nedávajú dieťaťu možnosť zapojiť sa do rozhovoru a využiť už osvojené komunikačné schopnosti. Nebombardujme dieťa otázkami, radšej použime iné komunikačné stratégie, ako sú komentovanie, modelovanie alebo interpretácia.
15. Napovedanie
Ak vidíme, že dieťa nám chce odpovedať, ale nevie ako na to, napovedzme mu. Napovedať môžeme prvou časťou slova, napr. „chceš zmrz...“, opisom významu slova, napr. „ je to studené a líže sa to“ alebo položením otázky ponúkajúcej výber, napr. „chceš zmrzlinu alebo zákusok?“ Nikdy však nenúťme dieťa, aby po nás opakovalo.
Zdroj: HORŇÁKOVÁ, K., KAPALKOVÁ, S., MIKULAJOVÁ, M.: Kniha o detskej reči. Slniečko, Bratislava 2005
Spracovali: študentky Katedry logopédie PdFUK, Bratislava,
Tento článok na stiahnutie:
_______________________________________________________
Čo je to dyslália?
Najčastejšie sa vyskytujúce narušenie komunikačnej schopnosti. Je to neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii podľa príslušných jazykových noriem.
Aké sú príčiny vzniku?
Dedičnosť:
- nededí sa porucha vyslovovania hlásky, ale ide o tzv. vrodenú rečovú slabosť –
artikulačnú neobratnosť.
Nesprávne vplyvy prostredia:
- zanedbávanie výchovy dieťaťa
- nesprávny rečový vzor
- bilingválne (dvojjazyčné) prostredie
- neurotizácia dieťaťa výsmechom a trestami
- priveľké rečové požiadavky vzhľadom na vek dieťaťa
Vývoj výslovnosti u detí
Neprebieha u všetkých detí rovnako. Niektoré trojročné deti sa vyjadrujú bezchybnou hovorenou rečou, iné majú ťažkosti s vyjadrovaním i vo veku siedmich rokov.
Čo je v norme a čo už nie?
Dieťa môže robiť chyby vo výslovnosti do piateho roka. Toto pokladáme za normu a reč sa môže upraviť samostatne. Obdobie sa môže predĺžiť do siedmeho roka. Ak však nesprávna výslovnosť pretrváva aj po siedmom roku, hovoríme už o pravej dyslálii, pri ktorej nemôžeme očakávať spontánnu nápravu.
Kedy treba navštíviť logopéda?
Ak dieťa nesprávne vyslovuje:
- od 3 rokov: n, m, p, h, t, k
- od 3 – 4 roky: f, v, g, b, j, d
- od 4 – 7 rokov: s, z, c, dz, č, ž, dž
- od 7 rokov: l, r
Napriek tomu, moderný prístup hovorí, že včasná návšteva logopéda je vhodná už u detí raného veku, ktoré majú problémy s výslovnosťou hlások. Čím skôr sa začne s logopedickou terapiou, tým ľahšie sa nesprávna výslovnosť odstráni a predíde sa tak prípadným školským problémom s písaním a čítaním.
Ako rozvíjať správnu výslovnosť?
Nepriame metódy: (do 4. roku)
- dieťaťu sa poskytuje správny rečový vzor
- precvičovanie rečových orgánov hravou formou (vyplazíme jazyk ako kravička, privoláme mačičku- c c c)
Priame metódy: ( po 4. roku)
- odstraňovanie nesprávnej výslovnosti jednotlivých hlások prostredníctvom štruktúrovaných cvičení pod vedením logopéda
Kde sa dozviete viac?
Viac informácií o poruchách výslovnosti získate na:
- a v logopedických ambulanciách rozmiestnených po celom Slovensku.
Tento článok na stiahnutie:
_______________________________________________________
Vypracovali študentky logopédie; články boli uverejnené so súhlasom autoriek
